Žiaci a učitelia zo ZŠ Malinovského na výprave v Bulharsku a Rumunsku
V dňoch 10. – 17. 10. 2011 sa 8 žiakov a štyri učiteľky zúčastnili v rámci projektu COMENIUS – Brána k pokladom otvorená projektového stretnutia s partnerskými krajinami v bulharskom meste Svihstov a rumunskom meste Braila.
Po úspešnom júnovom stretnutí v našom meste s partnermi z Turecka, Rumunska, Bulharska a Francúzska sme sa v pondelok ráno vydali plní očakávaní po trase Partizánske – Viedeň – Bukurešť – Svishtov v ústrety novému dobrodružstvu. A dobrodružstvo to naozaj aj bolo.
V Bukurešti nás veľmi srdečne privítali rumunskí žiaci a učitelia. Vzali nás na krátku prehliadku mesta. Videli sme krásny veľký park s jazerom. Uprostred parku viala vlajka Euópskej únie. Okolo nej boli busty významných osobností, ktoré zakladali Európsku úniu. Na tomto mieste sme zažili pocit spolupatričnosti a spoločnej identity. Neskôr sa k nám pridali aj žiaci a učitelia z Turecka a Francúzska a vydali sme sa na cestu do bulharského Svihstova.
Privítal nás nočný Svishtov a bulharské rodiny, ktoré prichýlili deti zo všetkých krajín do svojich domovov. Takto mohli žiaci lepšie spoznávať pohostinnosť a kultúru blízkeho slovanského národa. Svihstov nám svoju pravú tvár odhalil až cez deň. Je to mesto mladých, pretože tu sídli Ekonomická univerzita, jedna z najstarších a najvýznamnejších v Bulharsku. Ale je to aj mesto silno poznačené socialistickou architektúrou, ktorá ešte nestihla prejsť rekonštrukciou. Bulharskí žiaci a učitelia z partnerskej základnej školy nás privítali tradičným slovanským zvykom – chlebom a soľou. Predstavili nám aj svoje ľudové piesne a tance. Prijal nás primátor mesta a mali sme možnosť vidieť veľmi zaujímavé tanečné predstavenie bulharského ľudového súboru v Dome umenia. Pripomínalo nám írske tance. Témou stretnutia v Bulharsku boli Národné jazyky. V škole deti pracovali v medzinárodných skupinách, aby si mohli lepšie precvičiť komunikáciu v anglickom jazyku, ale naučili nás aj ich ľudovú pieseň a každá krajina zahrala krátku scénku v rodnej reči. My sme zahrali bájku Vrabce a kohút od Jonáša Záborského. Tri dni v Bulharsku ubehli ako voda a všetci sme sa vybrali na cestu do Rumunska.
Svihstov a Brailu spája Dunaj aj keď sú od seba vzdialené 500 kilometrov. A práve cez Dunaj sme sa presunuli trajektom do Rumunska. Rumunský vidiek hneď od začiatku na nás dýchal svojou inakosťou. Cesty, po ktorých sa okrem áut premávali konské záprahy a svorky psov, lemovali dedinčania a Rómovia v typických pestrofarebných odevoch. Videli sme aj dve tradičné svadby a dva pohreby. Pre našinca nevšedný zážitok, pretože pohrebný sprievod nasledoval traktor s vlečkou, na ktorej ležala zosnulá v otvorenej rakve. Mali sme o čom premýšľať. Čím dlhšie a ďalej sme boli od domova, tým sme si ho začínali viacej vážiť. Cestou do Braily sme si spravili ešte krátku prestávku v Bukurešti, kde sme si pozreli druhú najväčšiu budovu na svete – Parlamentný palác – ktorý dal pre seba postaviť bývalý rumunský diktátor Ceausescu a skanzen ľudovej architektúry.
Mesto Braila nás privítalo chladným počasím ale za to vrúcnym prijatím rumunských rodín, učiteľov, žiakov, na čele s ich pánom riaditeľom. Je to športová škola, ktorá vychovala viacerých rumunských olympijských víťazov v plávaní. Škola má vlastnú plaváreň, vonkajší bazén a aj niekoľko telocviční a športových ihrísk. Je zrekonštruovaná a dýcha novotou. Témou stretnutia v Rumunsku bola príroda a tomu bol venovaný aj program. Na starodávnej lodi sme sa plavili po Dunaji do národnej prírodnej rezervácie SMALL WETLAND OF BRAILA. Deti sa učili pracovať s mapou, spoznávali stromy, mohli si pozrieť ukážky prežitia v prírode a cestou späť sme napísali odkaz, vložili ho do fľaše a hodili do Dunaja. Mali sme možnosť priamo na lodi ochutnať tradičné rumunské jedlá, vidieť ich divadlo, starobylý ortodoxný kostol, ktorý tristo rokov slúžil ako mešita. Navštívili sme aj Múzeum vedy a na záver sme naše priateľstvá utužili na rozlúčkovej zábave.
Nikomu sa nakoniec nechcelo ísť domov, ale všetko má svoj začiatok a koniec. Zažili sme osem zaujímavých dní v dvoch nevšedných krajinách v spoločnosti priateľov. Posledné projektové stretnutia na nás čaká v máji vo Francúzsku. Už teraz sa naň tešíme.
Zopár fotografií z návštevy si pozrite TU.
Mgr. Martina Boratková